zúčastnil sa s Héraklom výpravy do Thrákie, aby mu pomohol splniť jednu z dvanástich úloh, ktoré dostal od mykénskeho kráľa Eurysthea - doviesť divoké kone bistonského kráľa Dioméda, čo sa živili ľudským mäsom. Hérakles roztrhal železné reťaze, ktorými boli kone pripútané a s nadľudskou silou ich doviedol k lodi. Keď ich chcel naložiť, objavil sa kráľ Diomédes s vojskom a žiadal vrátenie koní. Hérakles kone zveril Abdérovi a pustil sa s Diomédom do bitky v ktorej zvíťazil a Dioméda zabil. Po návrate k lodi s hrôzou uvidel, že Abdéros sa koňom neubránil, našiel ho roztrhaného. Preukázal mu teda aspoň poslednú poctu - vystrojil mu nádherný pohreb a na mieste jeho smrti založil mesto Abdéra.

Abdéros

mal všetky vlastnosti, ktoré sú ozdobou muža a kráľa, preto Zeus rozhodol, aby mu slúžil mladý boh svetla a slnka Apollón, keď sa musel prácou na zemi očistiť z viny za zabitie draka Pýthóna. Apollón bol so službou u Admétosa veľmi spokojný a po prepustení zo služby sa mu odmenil tým, že mu pomohol získať manželku, po ktorej túžil. Bola to Alkéstis, dcéra kráľa Pelia z Iólku. Ale jej otec mal pre jej nastávajúceho muža podmienku : musel do voza zapriahnuť naraz leva a medveďa. Apollón dal v deň skúšky Admétovi takú silu a obratnosť, že podmienku splnil a mohol si Alkéstis odviesť do Fer. Okrem toho mu vymohol u bohýň osudu, že nemusí zomrieť, pokiaľ za neho niekto iní odíde dobrovoľne do podsvetia. Admétos žil veľmi šťastný život, až tak šťastný, že sa mu nechcelo zomrieť. Keď prišiel jeho čas smrti, dal si zavolať niekoľkých úbožiakov z Fer. Požiadal ich, aby namiesto neho niektorí z nich sa obetoval. Všetci však odmietli. Keď sa to dozvedela jeho manželka, sama sa ponúkla zveriť do rúk boha smrti Thanata, a aj napriek odporu jej manžela tak učinila. Adméta zaplavil žiaľ. V čase skonu Alkéstis sa v paláci objavil kráľov najlepší priateľ, hrdina Hérakles. Kráľ ho prijal s poctami a bohatou hostinou, pričom svoj žiaľ pred hosťom skrýval. Napriek tomu Hérakles odhalil, že niečo nie je v poriadku, najmä mu bola divná neprítomnosť Admétovej manželky. Keď zistil, že je mŕtva, a že on tesne po jej smrti v paláci spieval a hodoval, prepadla ho hanba a zároveň i myšlienka na čin, ktorým by svoje neslušné správanie odčinil. Rozhodol sa vytrhnúť Alkéstis z pazúrov smrti ! V noci vyčkával pri hrobke s telom kráľovnej a čakal na boha smrti. Len čo sa boh smrti priblížil, Hérakles sa naň vrhol a spútal ho. Následne vyčkal, kým Thanatos nezačal prosiť o milosť. Slobodu mu však vrátil až po sľube, že vráti život Alkéstide. Za Alkéstidinu záchranu neprijal Hérakles nijakú odmenu : cena života milovaného človeka sa beztak nedá ničím zaplatiť. Obaja manželia potom ešte dlho šťastne spolu žili a keď si po nich prišiel boh smrti druhí raz, spoločne ho nasledovali do ríše tieňov.

Adónis

nik sa mu nevyrovnal krásou, žiaden z ľudí ba dokonca ani nikto z bohov. Niet div, že sa doň zaľúbila sama  bohyňa lásky a krásy Afrodita. Zostupovala kvôli nemu z Olympu a dokonca sa zúčastňovala jeho loveckej vášne, napriek tomu, že ju lov príliš nenadchýňal. Najmä lov divej a nebezpečnej zvery, čo sa aj snažila Adónisovi vyhovoriť. Adónisovi však mužnosť bránila poslúchnuť svoju milenku. Raz sa vybral sám na lov diviakov, čo sa mu však stalo osudným. Poranené zviera ho napadlo a obrovskými tesákmi ho na mieste usmrtilo. Keď ho Afrodita našla, v zúfalstve prekliala osud,  silnejší než samotní bohovia, a s plačom sa vrhla na kolená pred Diom, aby jej miláčika aspoň na čas vrátil. Zeus jej vyhovel. Požiadal boha podsvetia Háda, aby vždy na jar pustil Adónisa z podsvetia. Adónis teda odvtedy tostáva pol roka v podsvetí a len na pol roka sa vráti na zem, kde žije spolu s Afroditou. Celá príroda sa raduje a odieva sa do zelene a kvetov, keď sa na jar Adónis vracia na zem, a zahaľuje do smútku, keď sa na jeseň odoberá do ríše tieňov.

Admétos

Adrástos

sa na naliehanie svojich zaťov Polyneika a Týdea stal vodcom vojenskej výpravy proti Thébam. Prvý z nich, manžel jeho dcéry Argeie, bol synom Thébskeho kráľa Oidipa. Do Argu sa dostal ako utečenec z Théb, odkiaľ ho vyhnal jeho brat Eteoklés. Druhý, manžel Déipyly, bol synom kalydónskeho kráľa Oinea z vlasti musel ujsť pre zabitie strýca a bratanca. Obidvaja žiadali svokra, aby im dopomohol dobyť vládu vo  svojich rodných mestách. Padlo rozhodnutie, že ako prvá sa podnikne výprava proti Thébam a potom proti Kalydónu. Podarilo sa im získať za spojencov najslávnejších argejských hrdinov, medzi nimi Amfiaráa, Kapanea, Parthenopaia, Hippomedonta a Eteokla. Ich snaženie však nepriateľovi neostalo utajené a po príchode ich vojska pred thébske hradby, narazili na dobre vyzbrojených obrancov. Adrástos vedel, že priamym útokom Théby nedobyje,. Podarilo sa mu však vylákať Thébanov na planinu pred mesto, kde im spôsobil ťažké straty. Nato sa Thébania stiahli za hradby mesta. Adrástos musel preto zaútočiť priamo na mesto a vybral si pre útok jednu zo siedmych thébskych brán. Prvý zahynul v boji Kapaneus, ktorý sa vystatoval, že bránu dobyje i keby ju bránil sám Zeus, za čo ho najvyšší boh zrazil z hradby bleskom. Obrancovia Théb boli v lepšom postavení i keď v menšom počte než útočník. Napriek tomu Adrástos rozdelil svoje vojsko medzi sedem veliteľov, čím ešte viac zvýhodnil obrancov. Keď zahynul Parthenopaios a po ňom Polyneikés, uzavrel Adrástos s Thébami prímerie. Thébania však využili svoju prevahu a po vyprovokovanom porušení prímeria sa vrhli na Argejcov. Ani jeden z Argejcov neprežil, len Adrástos. Jeho záchrana bola skôr trestom než záchranou : načo je  predsa život vojvodcovi, ktorý stratil celé vojsko, načo je život kráľovi , ktorý stratil moc, načo je život otcovi, ktorý spravil zo svojich dcér vdovy a vnukov siroty? To však nebolo ešte všetko...Keď sa  potomkovia jeho padlých druhov znovu vypravili proti Thébam, prinútili sa na výprave zúčastniť aj jeho syna Aigialea, ktorý potom padol pod thébskymi hradbami ako jediný zo všetkých bojovníkov. Adrástos sa nato bolesťou a zúfalstvom utrápil na smrť.

Agamemnón

Bol hrdý a vznešený, v boji mocný a statočný ale i panovačný a sebecký. V ťažkých chvíľach nerozhodný, malicherne žiarlivý na svoju prestíž. Narodil sa v Mykénach kde prežil svoju mladosť so svojim bratom Meneláom, v ovzduší intríg a bojov o moc, ktoré viedol jeho otec Átreus so svojim bratom Thysteom. Bol svedkom ohavných činov svojho otca na svojich bratrancoch Pleisthenovi a Tantalovi, ale i pomsty svojho strýka, ktorý zavraždil jeho otca. Po tomto skutku ušiel z Mykén. Pri prvej príležitosti sa však vrátil, pomstil svojho otca a stal sa mykénskym kráľom. Stal sa jedným z najbohatších a najmocnejších achájskych panovníkov. Jeho brat sa Meneláos sa oženil s Tyndareovou nevlastnou dcérou Helenou, on si vzal za manželku jej sestru Klytaimnéstru a mal s ňou štyri deti : syna Oresta, dcéry Chrýsothemidu, Élektru a Ífigeneiu.  Žil šťastne nebyť toho, že jeho bratovi, ktorý sa medzičasom stal spartským kráľom, uniesol Paris - trójsky princ - jeho manželku Helenu, ktorá bola najkrajšou ženou spomedzi všetkých smrteľníčok. Vyjednávania o navrátení pokladnice a Heleny viedli do slepej uličky. Agamemnón zhromaždil vojsko o sile stotisíc mužov a 1186 lodí. Pre náklonosť bohov k svojej výprave neváhal obetovať ani svoju dcéru Ífigeneiu bohyne Artemide. Po vylodení pred bránami Tróje sa deväť rokov márne snažil o zdolanie trójskych hradieb. Po deviatich rokov výpravy silnela nespokojnosť achájskeho vojska a k tomu sa pridal i osobný spor s najlepším achájskym bojovníkom Achilleom.

Achelóos

Bol najstarší z tritisíc synov Titána Ókeana a jeho manželky Téthye. Vynikal obrovskou silou a navyše schopnosťou meniť podľa ľubovôle svoju podobu. Najznámejším činom bol jeho súboj s hrdinom Héraklom . Súboj vznikol kvôli Déianeiru, dcérou kalydónskeho kráľa Oinea, do ktorej sa však zamiloval i Héraklés. Pri súboji sa premenil z obra na hada, a keď mu to nepomohlo, na býka s mohutnými rohmi. Napriek tomu Héraklésovi podľahol. Roh, ktorý mu Héraklés po boji odlomil, naplnili morské bohyne Néreovny rozličnými plodmi, a tak vznikol „roh hojnosti“ ( roh hojnosti vznikol aj z rohu kozy Amaltheie, ktorá svojim mliekom živila najvyššieho boha Dia)

Achilleus

Narodil sa z nanúteného manželstva jeho matky. Pôvodne mal o ňu záujem Zeus, ale po vypočutí veštby, že jej syn prevýši svojho otca, vo vlastnom záujme zariadil, aby sa Thetida vydala za smrteľníka. Keď sa narodil, matka ho ponorila do rieky Stygy, takže mu celé telo až na pätu za ktorú ho držala, pokryl neviditeľný pancier. Podľa veštby mal žiť dlho a bez slávy, alebo krátko a slávne. Túto voľbu sa jeho matka rozhodla riešiť jeho ukrytím na ostrov Skyre, a to v čase príprav na trójsku vojnu. Tu Achilleus žil v prestrojení v ženských šatách. Argejský kráľ spolu s ithackým kráľom Odysseom sa v prestrojení za kupcov dostali na ostrov a na odhalenie Achilleusa použili lesť: pred kráľovskými dcérami v paláci rozprestreli svoj tovar zo šperkov a drahých látok a taktiež jeden meč. Po dohovorenom znamení vypukol pred palácom bojový pokrik a rinčanie zbraní, načo sa princezné rozpŕchli - okrem jednej, ktorá uchopila na svoju obranu meč. Po svojom odhalení sa vydal na výpravu proti Tróji spolu so svojimi Myrmidončanmi. Otec mu daroval zbroj, pancier, obrovský oštep a vojnový voz s nesmrteľnými koňmi, svadobný dar to bohov, keď si bral jeho matku. Na trójskej výprave dobyl dvadsaťtri miest v okolí Tróje. Požíval úctu spolubojovníkov i nepriateľa. Okrem hlavného veliteľa achájskych vojsk, Agamnenóna. S ním sa dostal do sporu. Príčinou bola dcéra Apollónovho kňaza, ktorú Achilleus uniesol na jednej z vojenských výprav, a ktorú si jej otec prišiel do achájskeho tábora vyžiadať späť. To Agamnenón odmietol, a tak kňaz požiadal boha Apollóna, aby ho pomstil. Nato Apollón zostúpil z Olympu a začal rozsievať šípmi v achájskom vojsku mor. Napriek tomu Agamennón nepodnikol nič, aby boha Apollóna udobril. V tejto ťažkej, ba priam neudržateľnej situácii, sa Achilleus rozhodol zvolať snem. To Agamennóna urazilo a sám potupil Achilleovu česť pred celým vojskom. Okrem toho, ako náhradu za vrátenie dcéry Apollónoveho kňaza, si vyžiadal Achillovu milenku Bríseovnu. Achilles sa podriadil, ale zaprisahal sa, že pokiaľ ho Agamemnón neodprosí a nevráti mu milenku, nebude bojovať. Zároveň požiadal na brehu mora svoju matku ktorú vyvolal z morských hlbín, aby sa prihovorila u Dia pre pomoc Trójanom. Thetis prosbe vyhovela a Zeus podnietil Hektora, hrdinu Tróje, k útoku na achájske vojsko. Po veľkom boji Achájci bez pomoci svojho najväčšieho hrdinu museli ustúpiť. Achilles naďalej odmietal pomôcť svojim spolubojovníkov, dokonca aj keď sa zdalo, že všetci zahynú. V tejto takmer neudržateľnej situácii prišiel za Achillom jeho najmilší priateľ Patrokolos a požiadal ho o jeho pancier. Achilles súhlasil. Patrokolos spolu s vojskom ktoré mu Achilles poskytol hneď vyrazil achájcom na pomoc. Lesť sa podarila. Zahnal trójske vojsko až k hradbám Tróje. Tu však Trójania zistili, že sa dali oklamať a postavili sa Patrokolovi na odpor. Kopijník Euforbos s pomocou boha Apolóna ho smrteľne zranil a Hektór ho potom prebodol kopijou. Keď sa o tomto skutku dozvedel Achilles, zaslepený  zúfalstvom, vyrútil sa do boja. Zatlačil trójske vojsko za hradby. Pred jednou z brán však ostal stát osamotený Hektór. Vyzval Achilla na čestný súboj. Achilles však odmietol Hektórove podmienky a vrhol sa naň. Po strašnom boji, nad ktorým žasli samotný bohovia, Achilles Hektóra zabil. Jeho telo priviazal za svoj vojnový voz a trikrát s ním obišiel Trójske hradby. Potom ponechal telo v achájskom tábore psom. Zhanobenie Hektóroveho tela však bohovia nedopustili. Zeus nariadil Achillovej matke, aby mu dohovorila. Dokonca Achilles telo vydal Priamovi, otcovi Hektóra, ktorý riskujúc svoj život pod rúškom noci prišiel do Achillovho tábora telo svojho syna vykúpiť. Po dvanástich dňoch boje pokračovali. Achilles porazil i kráľovnú Amazoniek Penthesileiu, ktorá prišla Tróji na pomoc, zabil i nového veliteľa trójskeho vojska Memmona.  Keď po tomto súboji chcel vtrhnúť cez otvorenú bránu do Tróje, postavil sa mu do cesty boh Apolón. Achilles naň skríkol, aby ustúpil, inak že ho prebodne oštepom. Apolón poslúchol, ale len preto, aby zašiel na hradby kde vyhľadal Priamovho syna Parisa, ktorého vyzval, aby vystrelil šíp na Achillea. Parisov šíp usmernený samotným bohom Apolónom zasiahol Achillea do nechránenej päty. Achilles si šíp vytrhol, ale z rany mu vytryskol veľký prúd krvi.  Po krátkej chvíli skonal. Vtom sa rozpútal boj o jeho telo. Achájci si ju vybojovali a slávnostne ju pochovali na hranici, ktorú prišiel zapáliť sám boh Héfaistos. Achillov popol potom zmiešali s popolom jeho najväčšieho priateľa Patrokla a pochovali ho do ich spoločného hrobu.

Bol synom salamínskeho kráľa Telamóna a po Achillovi najsilnejším a najstatočnejším z achájskych bojovníkov. Ako prvý prijal v mene Achájcov výzvu trójskeho vodcu Hektora - ich súboj skončil nerozhodne, ukončila ho totiž noc. Statočne bránil achájske lode pri protiútoku Trójanov a vydržal pri nich ako posledný z obrancov, kým mu Achiles neposlal pomoc. Taktiež sa preslávil záchranou tela padlého Achila z rúk Trójanov. Pádu Tŕoje sa však nedočkal. Achileova matka Thetis rozhodla, že jeho zbroj pripadne tomu, kto sa najviac zaslúžil o záchranu jeho tela. Aiás i Odysseus si robili rovnaký nárok. Podľa mýtov existovali viaceré verzie konca ich sporu, v každom z nich však Aiás prehral - následne nato sám ukončil svoj život .

Aiás (veľký)

Aiétés

Syn boha Hélia a jeho manželky Persy, kolchidský kráľ. Jeho kráľovstvo ležalo na pobreží Kaukazu. Mladík Frixos, syn orchomenského kráľa Athamanta a bohyne oblakov Nefely, bol do tejto krajiny odnesený zlatým baranom. Aiétes sa Frixa ujal. Barana obetoval najvyššiemu bohovi Diovi a jeho zlaté rúno zavesil na strom v posvätnom háji boha vojny Area. Tam ho dal strážiť nikdy neusínajúcemu drakovi. Napriek tomu neskôr oň prišiel, ukradol mu ho Iáson.

Aigeus

Jeho nevlastný syn Théseus sa dobrovoľne prihlásil medzi sedem mládencov, ktorých museli Atény odvádzať krétskemu kráľovi Minóovi ako trest za to, že Aigeus zabil jeho syna Androgea. Tieto ľudské obete Mínós predhadzoval polobýkovi - poločloveku Minotaurovi. Od tejto potupnej dane mohla oslobodiť Atény len Minotaurova smrť. Théseovi sa s pomocou Minóovej dcéry Ariadny Minótaura podarilo zabiť a ujsť spolu s ňou z Kréty. Zabudol však na svojej lodi pri príchode do Atén vymeniť čierne smútočné plachty za biele, ktoré mali už zďaleka oznamovať Aigeusovi jeho šťastný návrat. Keď Aigeus zbadal čierne plachty, v domnienke že jeho syn zahynul v boji s Minotaurom, v zúfalstve sa vrhol z pobrežnej skaly do mora, ktoré potom dostalo jeho meno - Egejské.

Aigisthos

Jeho otec Thyestés sa dostal na mykénsky trón cez mŕtvolu svojho brata Átrea. Napriek tomu, že Agamemnón bol právoplatný dedič trónu, Aigisthos sa s tým nevedel zmieriť. Keď Agamemnón zabil jeho otca a zasadol na trón, na oko sa s ním zmierill. Po celý čas však čakal na vhodnú príležitosť k uzurpovaniu moci. Vhodná príležitosť nastala, keď Agamemnón sa vydal na výpravu proti Tróji. Aigisthos sa k výprave nepridal. Po odchode kráľa začal navštevovať jeho manželku Klytaimnéstru, ktorá sa mu neskôr stala milenkou. Dokonca sa rozhodli Agamemnóna zbaviť po jeho príchode domov, ak by nepadol v boji. Tak sa aj stalo. Na počesť Agamemnóvho príchodu dal vystrojiť hostinu, počas ktorej s pomocou svojich verných bojovníkov Agamemnóna zavraždil aj s celou jeho družinou. Následne nato sa oženil s Klytaimnéstrou a vyhlásil sa za mykénskeho kráľa. Vládol však len sedem rokov. Za smrť otca sa pomstil Agamemnov syn Orestés, ktorý preklial nielen jeho, ale i svoju zradnú matku.